Škola, to je základ srandy 2013/2014

(4.5.2015, 17:02) Zakopla som o šk. tašku(dúfam), čo rozhojdalo zips na nej. Po chvíli učenia sa fyziky(aká irónia)a smiatia sa na hojdajúcom sa zipse som zistila, že aj po cca 10tich minútach sa ten zips stále mierne hojdal. Neovládam fyziku na toľko, aby som súdila, ale toto nie je normálne :-DDDDD.

 

 

 

 (viac statusov)

Ukáž status

Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Do konca týždňa som PN a tak ma veľmi prekvapilo, keď mi mama oznámila, že dnes idem do školy. Povedala mi, že je v triede nejaký deň vďakyvzdania či čo, jednoducho každý môže poďakovať, komu chce. Divila som sa, lebo ak je niekto PN, tak nechodí na takéto obyčajné akcie. Viem, prečo som šla ja - lebo to nebola obyčajná akcia! Ešte viac som sa divila, keď mi mama dala 1 z mojich krajších outfitov, ako keby sa naozaj malo diať niečo významné...a aj dialo, ale nepredbiehajme.

 

Čo už, tak som teda šla.

Do školy som prišla s ockom, keď už bola hodina, stáli sme vo vesťáku. Zrazu okolo išla moja bývalá pani učiteľka angličtiny a oznámila mi: ,,Už sú tu, vydrž.", ja som nechápala: ,,Jasné, že je tu moja trieda, kde by bola?". A potom mi to pomaličky začalo docvakovať!

 

Spoza dverí vyšla bývalá pani asistentka, pani učiteľka občianskej, pani riaditeľka, pán zástupca, redaktori, kameraman(fíha, kamera a Markízacky mikrofón, budem v TV? Už zasa??? :-DD), pán Peter Kurhajec a pán Dušan Rapoš!!!(už chápem, prečo mi o ňom mama nedávno hovorila). Dostala som horúčku a mám halucinácie? Asi nie, asi sa mi nesníva...No teda!!! Zoznámili sme sa, podala som si s pánom Rapošom ruky, dokonca aj privítacia pusa bola (privítacia, ale hej, bola to pusa, moja 1. :-D či?). Začali sme sa tam trocha rozprávať a začali nás tam natáčať, hej aj toto sa mi môže stať na našej škole :-D. Potom privolali triedu, trieda si posadala na lavice, ktoré priniesli do vestibulu, ja do stredu, začalo sa tam vtipkovať na tému, že keby bol ten bazén(tá priehlbina vo vestibule) napustený vodou, tak by sme sa viac zabavili. :-D Ale vážne. Pani učiteľka občianskej dala v príhovore ,,Sme tu kvôli Deniske, ale rada by som privítala aj dnešných špeciálnych hostí, ktorí sem prišli až z Bratislavy...", takže predsa sa to týka mňa, čo som zas vyviedla? :-D. Kým som ja uvažovala a čakala, čo sa bude diať ďalej, počula som, ako Pekný Zdeno trepe od veci o nejakom objeme človeka či čo. Katastrofa sa ma pýtala: ,,Že aj z tohto dáš niečo na blog?", ja som jej povedala ,,Áno, aj toto, že si sa ma to spýtala.".

 

Keď rozprával pán Peter Kurhajec, tak som sa dozvedela, že je spoluzakadateľom Spoločnosti Ferdinanda Martinenga, ktorá udeľuje za činy ľudskosti ocenenie Krištáľové srdce. Rozprával tam o vzniku, o tom, kumu dal toto ocenenie a aj online predviedol, ako sa také ocenenie dáva - Totižto tí kameramani, pán Rapoš, redaktori a samozrejme aj pán Kurhajec, ako aj ľudia, čo sú bežne v škole, boli v ten čas v takomto stave vo vestibule preto, aby toto ocenenie dali 1 žiakovi z našej triedy, hádajte na 3x komu...MNE!!!!!!!! :-D Viem, znie to neuveriteľne, ale je to tak. Však ak sem dám záznam a fotky, tak to snáď bude dôkaz, že je to pravda(hlavne pre mňa) a nie iba sen (i keď nikde nie je napísané, že sami nemôže snívať, ako si prezerám fotky :-D). A okrem Krištáľového srdca som dostala 2 diplomy - diplom a diplomisko(v rozmeroch A4 a A3(!!!)), CD s Martinom Chodúrom - Manifest a aj s podpisom. Vraj by prišiel aj Martin, ale musel niečo nahrávať ale vraj ma pozdravuje a posiela mi VEĽKÚ pusu. (takže žeby toto bola moja 1. pusa?) Dostala som aj 3DVD Fontána pre Zuzanu a ešte 1 CD Fontána pre Zuzanu. Potom som mala slovo ja ,,Môžem prosím aj ja niečo povedať?", spýtala som sa. ,,Jasné, na to aj čakáme.", zavtipkoval pán Rapoš a ja som začala, prv som sa ospravedlnila za pokazený hlas a červený klaunovský nos, ale potom som hlavne poďakovala som rodičom, škole, učiteľom, žiakom(ktorých neskôr spovedali). Cítila som sa, ako keby som dostala nejaké veľké ocenenie a hahaNaozaj som dostala! Nie je to sen, výplod fantázie, je to pravda, ťažko uveriť. Medzitým zazvonilo, žiaci a učitelia sa sťahovali do iných tried, šli na prestávku, videli vo vestibule kameramanov, isto si pomysleli ,,Čo tá Dena zase urobila?" :-DDD. Potom sme sa fotili, keď sa fotila trieda a pán fotograf chcel aby sme boli veselší, tak Pekný Zdeno len tak vykríkol ,,Lekvár". A keď potom spovedali každého z našej triedy, tak tam trepol. ,,Som pekný!" :-DDD. Spovedali aj mňa, bolo to super, len ma trocha mrzí, že som nemohla poskytnúť rozhovor na 100%, ťažko sa mi hovorilo. Keď už sa všetko blížilo ku koncu, tak som dostala ešte časák a cukríky, ale väčšinu som rozdala, za odmenu, za to, že to všetci so mnou vydržali, bez ich pomoci by som určite toto ocenenie nezískala. Aj som sa pofotila s redaktormi a kameramanmi. Pán kameraman je riadny exot, bola som medzi pani redaktorkou a ním, v ruke som mala pravý Markízacky mikrofón a na hlavu mi pán kameraman položil pravý Markizácky diktafon(asi mi to už prerastá cez hlavu) :-D, podarená fotka, keď mi ju pošlú, viete, čo s ňou urobím - DÁM JU NA BLOG!!!

Všetkým ešte raz veľmi ďakujem!!!

P.S. Celý deň sa mi štikúta, maNka vraví, že je to pre to, lebo ma spomínajú.

 

Aké je to dostať skutočné ocenenie za čin ľudskosti? Napríklad také Krištáľové srdce. To by bolo niečo, citím sa ako keby som ho dostala a naozaj, dostala som ho!!! Ten pocit sa nedá opísať :-)

 

 

A ešte fotečka:

A ešte, aby ste lepšie videli to Krištáľové srdce:

 

Dúfam, že dnešný deň inšpiruje všetkých k zamysleniu, že pomáhať sa dá vždy, stačí len jedno - stačí to len chcieť.